Nostalgia za budúcnosťou

Zámerný oxymoron v názve blogu by si v zásade k tejto téme  aj vystačil samotný. Nostalgia za niečim, čo ešte nebolo?

Hauntológia
Keď Francis Fukuyama vo svojej knihe Koniec dejín a posledný človek, prezentoval svoj názor na ukončenie evolúcie spoločnosti a dejín ako takých, získalo to celkom slušný ohlas, odmietavý aj súhlasný. Zdá sa ale, že také jednoduché s konečnou stanicou ľudstva to zrejme nebude. Celá táto diskusia však vzbudila záujem aj o veľmi špecifický filozofický smer hauntológiu (hauntology). Za zakladateľa hauntológie sa považuje Jacques Derrida, ktorý v roku 1993 pod vplyvom pádu komunizmu v strednej a východnej Európe publikoval prácu Spectres de Marx, kde popisuje (žiaľ aj na našej bolestnej skúsenosti s komunistickým režimom), paradoxnú spoločenskú situáciu, že napriek koncu takejto ideológie, sa v súčasnosti vracajú ideologickí “duchovia z minulosti” s ešte väčšou intenzitou. Inak povedané, ideológie ako komunizmus sa vracajú ako nevybavené účty z minulosti. Ak sa pozrieme kriticky na politickú situáciu v Európskej únii, na volebné úspechy pohrobkov komunistických strán, budeme konfrontovaní so šokujúcou skutočnosťou: napriek prehre komunizmu v 1989, prízrak komunizmu až teraz v plnej sile “obchádza celú Európu” (presne ako kedysi predvídal sám Karl Marx!).

Minulosť, ktorá sa vynorí ako duch a kriticky zasiahne do vecí, pripomenie nám tak nevybavené účty s čímsi neodžitým, s čímsi na čo sme sa pokúšali zabudnúť a vytesniť to. 

Jaques Derrida to vysvetľuje nasledovne: Trpíme dezilúziou z budúcnosti a utópie už nefungujú, nevieme čo od budúcnosti očakávať, bojíme sa. Utópie nám dlhé roky poskytovali (idealizovanú a optimistickú) predstavu o budúcnosti, dávali nám nádej. Utópie však ostávajú utópiami a realita je pre nás neuspokojivá. (Ďalším paradoxom v rade je, že komunizmus je tiež utópia). Možno preto sa teraz inštinktívne sa obraciame do svojej minulosti, teda k “prízraku minulosti”.  “Spoločnosť na konci dejin” sa orientuje na myšlienky a názory z minulosti a hľadá v nich oporu. Budúcnosť hľadáme v minulosti a v prítomnosti úmyselne stierame rozdiely medzi minulosťou a budúcnosťou. Koniec dejín však môže byť skôr koncom spoločných dejín, pretože máme možnosť tvoriť a prežívať skôr vlastné individuálne dejiny. Čo sa zmenilo? Výraznou zmenou je to, že máme technológiu, pomocou ktorej si možeme vytvoriť vlastnú utópiu.

Duchovia minulosti a remix budúcnosti
Tieto názory sú však v súčasnej  filozofii, sociológii a iiných vedách zastúpene len okrajovo, ale nástup technológií nečakane rýchlo veci posunul do zaujímavých konceptov v umení, hudbe a nakoniec aj k individuálnemu narúšaniu času, remixu vlastných spomienok a zvláštnej nostalgii po budúcnosti. Realita a umenie predbiehajú vedu. Odraz jednotlivca v nepokojnej hladine spoločnosti.
Technológia! Internet narušuje čas, bez problémov nájdete to, čo mal možno milosrdne odviať čas. Staré nahrávky, filmy, všetko dnes môžete mať, môžete byť  fanúšikom už neexistujúcej obskurnej kapely zo 70.-tych rokov a prežívať to rovnako ako ľudia, žijúci v časoch jej pôsobenia. Generácie zo 70. a 80.-tych rokov majú kolektívne spomienky, majú rovnaké spomienky, pretože všetci sledovali pomerne obmedzenú ponuku TV, rozhlasu, médií a pod. Dnešná generácia veľa spoločného nemá, zážitky a záujmy sú individuálne, možu si vyberať, sledovať na nete, to čo ich zaujíma, spoločné spomienky si ale môžu dodatočne vytvárať, resp. ich technológiou dotvárať, dopĺňať, meniť, recyklovať ich.
Hauntológia sa dokonca stala pomenovaním pre celý hudobný žáner: projekty ako Ghost Box, The Caretaker, James Ferraro pracujú s remixom skutočných aj fiktívnych generačných spomienok a vytvárajú tak zvlaštny stav poslucháča, akoby prežívajúceho budúcnosť cez svoju minulosť. Ghost Box napríklad používajú fragmenty školských a TV relácií z minulosti, covery albumov pripomínajú školské učebnice, je to akoby ste objavili starú krabicu so spomienkami z detstva. The Caretaker napríklad používa starú hudbu z 30-50. rokov. Znie to akoby ste sa ocitli v ďalekej budúcnosti a v protiradiačnom kryte počúvate náhodne objavené staré platne, je to mrazivý fallout pocit.
Fotografia a film využívajú hlavne koncepty fiktívnych spomienok, manipulácia, využívanie retro postupov pripomína zašlé časy a konfrontuje nás s minuloťou, ktorú si nepamätáme. Všimnime si napríklad, ako Instagram filtre navodzujú dojem starej fotografie. Je to veľmi zvláštna konfrontácia, osobne mám rád vyprázdnené fotografie neurčitých miest, fotky častí ulíc, ktoré si bežne nevšimnete. Tieto miesta mi však pripomínajú dôverne známe miesta z detstva, keď dokonale poznáte každý detail na chodníku pred vašim domom. K ďalším umeleckým formám sa prepracujete cez kľúčové slová: hauntology, K-punk, retrofuturism, new aesthetic, brutalism

Keď vezmeme do úvahy celý kontext tejto témy, hauntológia prezentuje veľmi znepokojujúce myšlienky. Vyprázdenosť, osamotenie, narušovanie času, duchovia minulosti v prítomnej budúcnosti, fragmentácia spoločnosti na autonómnych jednotlivcov, fikcia premiešaná s reálnymi spomienkami, oceán dát, informácií a sila technológie, to všetko vytvára podivuhodnú zmes, ktorá môže (ďalší paradox) našu stratenú budúcnosť znovu objaviť. Alebo vtiahnuť nás do nekonečného nezmyselného loopu…

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s